O škole

V meste Revúca vyučovali do roku 1952 iba súkromní učitelia v rodinách žiakov a vo svojich súkromných bytoch. Hru na klavíri vyučovali Irena Longauerová, Kornélia Nyáriová, Július Nyári - organista, otec hudobného skladateľa Júliusa Letňana a Mária Szuhayová. Hru na husliach vyučovali Štefan Enderla, Alojz Longauer a Ján Novák.

     V rokoch 1951-1952 boli súkromné hudobné školy v Československu poštátnené. Na východnom Slovensku k pôvodným siedmim hudobným školám vo väčších mestách (Košice, Prešov, Bardejov, Spišská Nová Ves, Svit, Michalovce, Sečovce) pribudli ďalšie tri štátne hudobné školy, a to v Poprade, v Kežmarku a v Revúcej. Zriaďovaciu listinu vydal Krajský národný výbor v Košiciach na základe obežníka Povereníctva škôl, vied a umení v Bratislave zo dňa 23. septembra 1952 č. 29.468/52-V/3.

     Založením Štátnej hudobnej školy bol poverený prvý riaditeľ školy Vladimír Vešelényi. V prvých rokoch sa vyučovalo v provizórnych priestorových i materiálnych podmienkach. Po mnohých urgenciách bola priestorová situácia postupne vylepšovaná až do roku 1959, kedy boli škole pridelené do užívania priestory v budove na Muránskej ulici. Súkromný byt, ktorý tvoril súčasť budovy, jej bol pridelený v roku 1961. Vtedy vyučujúci získali potrebný počet učební, ktoré boli prispôsobené základným požiadavkám hudobnej školy. V čase založenia bola Hudobná škola jedinou kultúrnou ustanovizňou v meste, a jej pedagógovia mali hlavný podiel na rozvoji kultúrno-osvetovej práce, pre ktorú získali nielen žiakov školy, ale i ďalších nadšencov z radov amatérskych hudobníkov a ochotníkov.

     Roky 1959-1964 boli veľmi plodné. Na scéne ochotníckeho divadla boli prvýkrát uvedené operety Mamzelle Nitouche od Hervého v réžii Pavla Škerdiaka, Modrá ruža a Zlatá rybka od Gejzu Dusíka v naštudovaní Vladimíra Vešelényiho.

     V roku 1961 začal svoju činnosť výtvarný odbor. Nadviazal na dobré výsledky výtvarného krúžku žiakov Základnej deväťročnej školy v Lubeníku, ktorý viedol tamojší riaditeľ Ján Kasper. Práve on bol iniciátorom založenia výtvarného odboru v Ľudovej škole umenia v Revúcej. V roku 1971 počet žiakov vo výtvarnom odbore vzrástol na 59. Vyučovalo sa vo všetkých ročníkoch prvého a druhého stupňa.

     V osemdesiatych rokoch škola dosiahla výrazné úspechy v celoslovenských súťažiach ľudových škôl umenia. V hre na violončele bola mimoriadne úspešná Jaroslava Petrová, ktorá v roku 1987 na celoslovenskej súťaži v Košiciach obsadila druhé miesto. V roku 1988 bol v Bratislave ocenený druhým miestom v hre na trúbke Marián Ševc a v roku 1989 v Košiciach opäť druhé miesto získalo trio rôznych nástrojov v zložení Denisa Tutková-flauta, Jaroslava Petrová-violončelo a Kristína Zábelková-klavír. Na celoslovenskej súťaži v roku 1987 v Bardejove boli úspešné Mahuliena Stredňáková a Natália Urbancová v sólovej hre na cimbale. Získali druhé a štvrté miesto. Od roku 1979 naša škola budovala družbu s partnerskou školou v maďarskom Gödöllő. Tento často neformálny vzťah medzi žiakmi, rodičmi aj učiteľmi prešiel úspešne "skúškou ohňom" v roku 1989, kedy boli často neoprávnene spochybňované kontakty tohto druhu, do dnešných dní.

     Bohatá história školy dospela do súčasnosti, kedy školu navštevuje v štyroch odboroch 318 žiakov, vyučuje 18 pedagógov. O plynulý chod školy sa starajú traja technicko-hospodárski pracovníci. V škole aktívne pracuje Umelecká rada, Rada školy, Rodičovské združenie, Predmetové komisie klávesových nástrojov, dychových a strunových nástrojov a skupinového vyučovania.